PEKING, Aug. 18, 2020 /PRNewswire/ -- V sobotu uplynulo 15 rokov od predstavenia nového konceptu zeleného rozvoja s názvom "Priezračne čistá voda a hory s bujnou vegetáciou sú tým najcennejším majetkom." Miestom, kde sa tento koncept zrodil, je dedina Jü-čchun v provincii Če-ťiang, na východe Číny .
Táto dedina je teraz národnou prírodnou pamiatkou triedy 4A a je povestná svojou krásou. Ale verte tomu alebo nie, v mieste, kde je teraz idylická oáza, tiekla ešte pred desiatimi rokmi špinavá voda a pod sivou oblohou rástli prachom pokryté stromy.
Ako sa tak malej dedine podarilo dosiahnuť také zmeny?
Jü-čchun, kolíska a model
V snahe zmierniť chudobu miestnych obyvateľov sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v dedine Jü-čchun rozhodli zabezpečiť si ekonomický rast prostredníctvom ťažby surovín. Avšak zdroj prosperity mal aj svoju odvrátenú stranu, a to výrazné znečistenie životného prostredia.
V roku 2003 ukončila dedina svoju závislosť na "kamennej ekonomike" a začala sa pokúšať o obnovu miestneho ekosystému.
V auguste 2005 snahu dediny o obnovu miestneho ekosystému ocenil Si Ťin-pching, ktorý vtedy zastával funkciu tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Číny pre provinciu Če-ťiang.
"Nedávno ste oznámili svoje rozhodnutie zatvoriť niektoré bane, čo je múdry ťah. Priezračne čistá voda a hory s bujnou vegetáciou sú tým najcennejším majetkom, "povedal Si na stretnutí so zástupcami miestnej samosprávy.
V roku 2019 zaznamenala táto dedina čistý príjem vo výške 280 miliónov jüanov (40 miliónov dolárov) a stala sa tak modelom pre budovanie bohatých spoločenstiev v poľnohospodárskych oblastiach provincie Če-ťiang.
Vývoj
V článku, ktorý vyšiel v roku 2006 v Če-ťiangskom denníku, Si rozoberal tri fázy vývoja od hospodárskeho rastu po zelenú ekonomiku.
V prvej fáze sa ľudia snažili získať rýchle ekonomické zisky a ignorovali ochranu životného prostredia.
V druhej fáze si ľudia uvedomovali dôležitosť ochrany životného prostredia, avšak stále sa usilovali o čo najvyšší hospodársky rast.
Až v priebehu tretej fázy si ľudia konečne uvedomili, že je to zelená ekonomika, ktorá vytvára skutočné "zlato" a že len prostredníctvom ekologického hospodárstva môžu ľudia a príroda spoločne koexistovať vo vzájomnej harmónii.
Od slov k činom
V Číne nie je zelená ekonomika žiadnym prázdnym pojmom.
V roku 2016 Čína predstavila projekt "Vládca rieky", ktorého cieľom je vyriešiť znečistenie vodných tokov.
V posledných rokoch došlo k podstatnému zlepšeniu kvality vody na rieke Jang-c'-ťiang a dvoch ďalších kľúčových riekach - Chej-lung-ťiang (Amur) a Non.
Kultivácia piesočnatých pôd je ďalšou dôležitou úlohou pre Čínu. Podľa štúdie, ktorú NASA vykonala v roku 2019, bola v čase medzi rokmi 2000 a 2017 Čína v celosvetovom meradle zodpovedná za vytvorenie viac ako štvrtiny nových zelených oblastí a stala sa tak najvýznamnejším hráčom na tomto poli.
Navyše Čína prijala rad ďalších opatrení na celonárodnej úrovni, zameraných na urýchlenie prechodu na ekologické hospodárstvo.
Medzi tieto opatrenia, okrem iného, patrí zriadenie ekologických kompenzačných mechanizmov, schválenie dodatkov k zákonu o ochrane životného prostredia, spustenie ekologických kontrol a výber nových environmentálnych daní.
Share this article